Na Orave dobre, na Orave zdravo!
Tento rok nám to vyšlo, žiadne háranie, žiadne choroby, keď si odmyslím otravu, ktorú Zara prekonala...dostali sme sa na vytúžený výcvikový tábor medzi kamarátov vyžliakov. Ďakujem kamarátke Lucke Kalužovej, že nás informovala o tomto tábore a my sme mohli čo-to pocvičiť.
Zaruška pár dní pred odchodom na prechádzke síce požrala nejakú otravu a len len že sme ju stihli zachrániť, no rýchlo sa z toho dostala a tak nášmu výletu nič nebránilo. ROzhodla som sa však, že štýl a tempo tréningu prispôsobím jej zdravotným problémom, aby nemakala naplno, ale len tak rekreačne.
Prišiel deň D a Bea B s Foxom F na Opli O :-) a mohli sme vyraziť. Cesta nám ušla coby dup, jedna menšia prestávka na občerstvenie a vylietanie psov na lúke. Na chatu sme potrafili, zvítali sa, ubytovali a mohlo sa začať. Privítanie, zoznamovačka aj psov aj ľudí, lebo väčšina sme sa nepoznali. Zastúpenie plemien rôzne: weimari, maďari, jazvečíky a jeden gordon (Zara) a jeden ČB írčan (Fox).
Rozdelili sme sa na skupinky podľa schopností psíkov a majiteľov, od začiatočníkov, po pokročilých. My sme šli s pokročilými, bo už vieme, čo a ako, len to porste dotiahnuť. Prvý deň sa šlo na veľkú lúku, kde sa nacvičovali dohľadávky pernatej a srstnatej. V tomto všetko super, akurat ten aport. Zara vie, že to treba vziať, len málo príležitostí spôsobilo to, že zver nechce uchopiť zo zeme. Nevadí, kedže som na ňu nechela tlačiť, len som jej vysvetlila, že musí držať a držala. Bažant lepšie, zajac (veľký) horšie, ale držala. Oddelili sme sa od skupinky a šli sme sa poprechádzať. Bolo vidieť, že Zara ešte nieje celkom fit, tak že veď sme na výlete a ideme výletovať. Prechádzka v lese nám po tých stresoch padla vhod a na chatu sme prišli až na obed. Večer sme s kamarátom Oliverom naťahovali pofarbenú stope kamoške pre jej jazvečíka, ktorý sa pripravoval na skúšky. Potrebovali niekoľkohodinovú stopu a ja som si povedala, že keď si ju Linda s Athosom spravia, že to len tak so Zarou vyskúšam. Ráno si teda spravili stopu a keď skončili, zobrala som Zaru a pome... Ja sama som si už nepamätala, kade sme to ťahali a hovorím si, že veď o nič nejde, tak som sa úplne spoľahla na psa. Čuduj sa svete, začalo sa mi mariť, kade som to večer šla až sme došli na koniec. Výborne! Nesklamala! Nos má proste dokonalý!
Veľmi som sa tešila, že jej to ide a že aj napriek všetkým nepríjemnostiam ju práca stále baví a ide jej. Neskôr sme si dali tréning vystavovania, prinášania. Obstojné, kľudy síce ešte treba veľmi doladiť, ale pri prinášaní ma potešila, že zobrala do papule kunu. Síce som jej ju tam musela vložiť, keďže zo zeme neberie, ale držala.
Po daždivom dni a noci sa nám vyčasilo a tak sme šli trénovať na Oravskú priehradu disciplíny vodných skúšok. Zara na vode vždy excelovala, ale tak prečo si to nezopakovať, najmä keď jej to robí radosť. Prišli sme na miesto činu, vypustili sme psy, bolo nás asi 10, teda psov :D Všetci sa s radosťou vymáchali vo vode a postupne sa začalo pracovať. Najprv stopa živej kačice. Každý psík pekne s chuťou hľadal, naháňal a doniesol. Zara samozrejme tiež vpálila do vody ako o život a kačku po chvíli chytila a doniesla ešte živú. Pokračovali sme dohľadávkou, naša slabá stránka. Zo zeme... Ale je to aj tak sranda, že z vody by mi doniesla aj srnku a zo zeme len aport v podobe dummy, činky a loptičky. No neva, skúsime. Jeden psík nedohľadal, tak že pusti Zaru. Pustila som a zrazu mi Lucka schovaná v šáchorine kričí, že nesie. Oči som vytreštila, že nehovor, fakt? A ozaj! Zara cela vytešená niesla kačenu. Tak sme jej ju hodili ešte raz. Trvalo jej to síce dlhšie, ale je dosť možné, že ju zmiatli stopy živej zveri, ktorej tam je neúrekom. Nakoniec však doniesla, za čo si vyslúžila veľkú pochvalu. Ochotu na vode zvládla krásne a tak sme sa pobrali späť.
Dali sme obed, nejaké to pivko a šli sme sa prejsť, kým ostatní šli opäť cvičiť. Večer ako každý na tomto tábore sme sa dobre najedli, popíjali a zabávali sa.
Posledné ráno sme ešte skúsili vystavenie. Krásne bažanty zlaté v počte tri kusy čakali v bedničke nad ktorou na skláňali 3 hnedé a jedna čierna nenásytná hlava :) Pre istotu sme šli vystaviť na stopovačke, podarilo sa, bažant prežil. No Zara už od vypustenia vedela, kde je, čo je, takže žiaden krásny štýl hľadania nepredviedla a ani vystavenie s postúpením. Bola žhavá na aport. Ale živá sa nežere cica!!! Tak sme si nad zverou trošku poňachali a odniesla som výtržníčku preč. Ďalšiemu psíkovi sa do zveri podarilo skočiť a zadrhnúť, tak som potom Zaruchu terorizovala aportom zlatého bažanta. Ktovie, možno to raz zúžitkujem doma, keď bude chcieť prinieť plechovku piva :-)
Keď sa všetky skupinky vrátili z posledného tréningu, posadali sme si za stôl, naobedovali sme sa a čakali sme na vyhodnotenie vycviku. Všetci sme dostali krásne diplomy a nesmiem opomenúť, že ešte v deň príchodu každý dostal vínový pohár s vygravírovanou hlavou svojho psa od šikovného chalaniska Olivera. Rozlúčili sme sa a pobrali sa domov príjemne unavení a spokojní. Výlet prebehol skvele, ľudia boli fajn, psy sa zabavili aj zamakali, počasie nám viacmenej vyšlo. Tešíme sa o rok :)