V sobotu sme sa za mrazivého počasia a výdatného sneženia vybrali na poľovku do Jablonca. Ešteže to máme kúsok od domu. Kým sme sa zozbierali (trvalo to asi hodinu), ja som už mala odmrznutú polovicu tela. Keď došiel Kóro, tak sme čo to prehodili o skúškach na budúci rok...čo ma naštartovalo a teda verejne týmto prehlasujem, že v roku 2011 sa s Otom zúčastníme najmenej 2 memoriálov :) Pozor! Dôraz kladiem na slovo "zúčastníme". :D
Urobil sa nástup, privítanie hospodárom a predsedom poľovného združenia, vysvetlenie podmienok lovu atď. Rozdelili sme sa do dvoch pohonov, ja som samozrejme zas musela zostať v tom, ktorý na mraze 20 minút čakal, kým sa druhý pohon odviezol na druhú stranu. Sakra!! Bŕŕŕŕ... Neva, nejak som to prežila a...nie som PN :-)))
Maroš - vedúci nášho pohonu nás rozdelil ešte na 2 časti a postupne sme šli do role. Najprv cez oziminu, potom cez oráčinu (moje šľachy si vytrpeli), kde bolo kopec zajkov. Toľko ich okolo nás behalo, ale teda akože na nervy... Schytali sme totižto takého staršieho strelca (bez urážky, ale už aj ja by som to skôr trafila). Chudák Oto sa na to nemohol pozerať, vrešťal zakaždým jak zbadal zajaca a strelec nič... zúfalý pohľad psa nás donútil poprosiť o výmenu strelca, lebo akože toto nie...
No a keď nám ešte aj toto popred nás prebiehalo, neprajem nikomu, aby mal vtedy Ota na vodítku :D
Prišli sme k vagónu, dali si občerstvenie, čajíček a dohodli sa s iným strelcom, že pôjdeme s ním.
Tak sme šli s Peťom a hneď rana a bác. Trafil, ale zajo ešte bežal a kedže snežilo ako besné, nevideli sme kam. Tak sme pustili Otisa na dohľadávku. Pes bežal a bežal dobrých niekoľko 100 metrov. Vietor dul, sneh sa sypal, zajac nikde a zrazu Oto niečo zaňuchal a už niesol. Nádherná dohľadávka!! Moje šikovné zlatíčko si hrdo nieslo zajka :-))) Konečne po tých nervoch.
Peťovi sa potom podarili streliť ešte 2 zajace, Otisko hneď vyzeral spokojnejšie. Už nemal ten neurotický pohľad. Už to bolo jedno spokojné vyrovnané zvieratko :D
Prešli sme cez húštiny na ďalšie pole a tam sme obkolesili zajace. Jeden predviedol maximálny atletický výkon, taktika zdrhania mu išla veľmi dobre ale akonáhle vybehol z kruhu ho dostali. Oto sa rozbehol, ale nestihol...vyfúkol mu ho jeden kraťas. Ale v pohode som ho odvolala a nechala ho behať. Zrazu vybehol ešte jeden zajac a sučka NKS ho začala hnať, Otino sa samozrejme pridala a tak hnali spolu :D Keď sa mi konečne podarilo chytiť píšťalku, pískla som mu a čuduj sa svete, pochopil :-) Na moment síce zaváhal, ale nakoniec sa vrátil.
Takto som videla Otisa pomedzi snehové vločky (to bol odomňa asi 3 metre)
Po prebehnutí sa sme ešte zakotvili vo vagóne, zatiaľ čo vlečka odviezla prvú časť pohonu na výrad... Spolu so psami sme sa vyhrievali, Otovi sa ušla klobása a chlebík a už sme počuli, ako prichádza hodpodár s vlečkou. To bol ale nápad dať Paľovi Matejkovi do ruky traktor s vlečkou :D Centrifúga môže ísť dokelu :D
Prišli sme, keď už bol výrad hotový, tak sme si postáli, vypočuli si zaverečný prejav hospodára a šli sme na poslednú leč do kulturíku. Vynikajúca polievka ma konečne rozmrazila a diviačik po niekoľkohodinovej prechádzke nasýtil.
Strelilo sa 55 kusov zajacov a 1 líška.
foto: stano3c.rajce.idnes.cz/polovacka_jablonec_11.12.2010/